Každý z nás másvoje ciele, ktoré chce počas života naplniť. No a keď tovyjde, príde úžasný pocit kedy sme na sebapyšný. Máme všetko. Teda skoro. Dosť často námchýba niečo, aj keď len maličkosť, ktorá ale mátú rozhodujúcu váhu.
Takto som pristihla aj samu seba, aleaj iných ľudí v okolí. Taktiež som si aleuvedomila, že toto chovanie sa nedá považovať za nesprávne.Predstavte si napr toto: XX vyštudovala univerzitu s najlepšímpriemerom a má užasné zamestnanie. Teda to čo vždychcela. A predsa je tam niečo maličké, čo ju nútipýtať sa: „Čo mi chýba?“
Prečo po istej dobe začneme stavaťhodnotu našeho života na veciach ktoré sa námnevidarili ako tie v ktorých sme boli nadmieru úspešný?
Nech je ako je, nech je týchzlých pocitov čo najmenej. A keď to na vás príde,nezabudnite že máte byť už teraz na čo pyšný.