Samozrejme, otázka viery nie je tá prvá, na ktorú sa pri stretnutí pýtate. Niekedy sa neobjaví vôbec. No a niekedy len tak, vačšinou pri diskusii o nejakom škandáliku z radov cirkvi, "to" na seba prezradíte: "Aj ja som veriaca/ci." Vzhladom na to, že vačšina veriacich sa za svoju vieru nehanbí, ani sa nemajú dôvod zamýšlať či sa to v spoločnosti "nosí".
V mojom prípade sa vačšina ľudí čuduje, lebo by to o mne neboli povedali. Nemám totiž vo zvyku pliesť sa ľuďom do života, či kázať im o tom, že pôjdu do pekla. Viera je citlivá vec, a ani ja ju celkom nepochopím. Respektíve, zatiaľ nechápem Boha tak, aby som vedela dať všetkým naokolo uspokojivú odpoveď Prečo.
Ale nie o tom som chcela. Verím ateistom, ktorí majú zlé skúsenosti s variacimi, ktorí dokážu byť niekedy až neznesiteľní. Ja si myslím, že vieru by mal nájsť každý sám. Tak ako mne ju nikto nevyhovorí, rovnako ju ani ja nedokážem niekomu nahovoriť.
Ľudia ktorých som stretla, sa v tejto otázke dajú vačšinou rozdeliť do troch kategórii: ateisti, veriaci a "tí medzi nimi", ktorí nechcú byť zatiahnutí do "vojny medzi dobrom a zlom". Musím sa pousmiať, ale asi to bude pravda. Samozrejme, všetko má svoje podskupiny. Najznámejší sú asi Ateisti bojovníci a Kresťania bojovníci.
Charakteristika oboch skupín je veľmi jednodnoduchá. Veľmi radi presvedčajú druhý tábor o svojej pravde:). Až jeden z desiatich sa snaží ostať v medziach slušného správania. Čerešnička na torte? Boje sa nikdy neskončia, takže ak sa chcete zúčastniť, času je dosť. Schopnosť rešpektovať názor druhého alebo pozorne sledovať konverzáciu, nie sú podmienkou. Stačí mať len jednu pravdu a tej sa držať nech sa deje čo sa deje.
Najčastejšie problémy sú:
v tábore Ateistov:
niektorí si stále myslia, že Kresťania veria že Boh stvoril svet za sedem dní
nie sú ochotní akceptovať, že vedecký dôkaz o Bohu je nemožné podať, a aj napriek tomu, že sú si toho vedomí, ho stále požadujú
Niektorí pokladajú vieru za známku, že človek je idiot, a nevzdelanec a človek bez logického zmýšlania (áno, aj s tým som sa už stretla).
v tábore Veriacich:
nie sú ochotní akceptovať, že ich báboženstvo nie je také mierumilovné ako ho vždy podávajú. Hlavne z hladiska historickej praxe a biblie. Viď upaľovanie a niektoré dosť drastické časti biblie. A aj keď o tom vedia, stále zapierajú.
Na niektorých čisto kresťanských fórach sú akýkoľvek jedinci, ktorí sa neboja spýtať práve na kontroverzné časti biblie bloknutí, a je im znemožnené ďalej sa pýtať. Pointa: akékoľvek "zvedavé otázky" sú tabu.
Príliš sa snažia tlačiť na pílu, a rozširovať vieru aj za cenu, že práve tým ju všetkým zhnusujú (a veľmi veľa z nich si práve toto neuvedomuje)
. . . .
Poznámka na koniec: písala som tu hlavne o kresťanoch tu na Slovensku, a samozrejme nie o všetkých. Len o istej časti. Tak isto o ateistoch. Ľudí okolo seba si totiž nevyberám na základe ich (ne)viery. Toto kritérium je podľa mna jedno z najneužitočnejších.
Oveľa viac ma zaujíamjú skúsenosti jednotlivých ľudí. To čo som tu napísala je len malá časť obrovského celku, jeden štvorček neposkladanej rubíkovej kocky sveta.
A teraz je čas poďakovať sa všetkým mojim dobrým kamarátom, že sú normálni a aj napriek tomu, že sme z dvoch táborov, vôbec nám to neprekáža.
:)